contact
Projects
International
| ReBuilt – – | |
| Circular and digital renewal of central Europe construction and building sector | |
| Program: | INTERREG |
| Project leader: | Prof. Dr. Ing. Palou Martin-Tchingnabé |
| Annotation: | Stavebníctvo je jedným z odvetví s najväčšou spotrebou prírodných zdrojov (viac ako 50 % všetkých vyťažených materiálov, 50 % vody a 1/3 energie sa spotrebuje v stavebníctve, čím vzniká aj viac ako 1/3 všetkých odpadov. a 1/3 GHG), preto má podpora obehového hospodárstva (CE) v tomto sektore významný vplyv na blahobyt stredoeurópskej spoločnosti a zvyšuje jej efektívnosť využívania zdrojov. Súčasná situácia inovačných ekosystémov pre kruhovú a digitálnu výstavbu sa v jednotlivých regiónoch výrazne líši. Zatiaľ čo niektoré regióny už majú osvedčené postupy používania recyklovaných materiálov a zavedené administratívne postupy (napr. kritériá konca odpadu), iné stále robia prvé kroky smerom k kruhovej a digitálnej výstavbe (napr. so zameraním hlavne na zasypávanie stavebného a demolačného odpadu). . Spoločné medzery vo všetkých regiónoch sú však:1. Všeobecná neochota k produktom na báze sekundárnych surovín (SRM); 2. Nedostatok fungujúceho stavebného trhu založeného na SRM; 3. Nedostatok vhodných údajov o kvalite produktov na báze SRM a ich vysledovateľnosti (toky odpadu k produktom); 4. Nedostatok administratívnych/právnych ciest na opätovné použitie produktov.5. Nedostatok osvedčených postupov obchodných modelov obehového hospodárstva; 6. Nedostatok nadnárodného vzdelávacieho programu pre odborníkov v tvare T.Celkovým cieľom projektu ReBuilt je zvýšiť povedomie a atraktívnosť okružnej a digitálnej výstavby prostredníctvom vytvorenia vzdelávacieho programu, modernizácie a pilotovania nových riešení (technických a digitálnych), modernizácie opatrení na strane dopytu vrátane zeleného označovania, EoW, zelené verejné obstarávanie (GPP) a prostredníctvom vytvorenia prvej stredoeurópskej stratégie okružnej a digitálnej výstavby, ktorá bude nasadená prostredníctvom siete regionálnych obehových a digitálnych stavebných uzlov. Výstupy a výsledky projektu budú ďalej preberať výstavbu v strednej Európe, berúc do úvahy regionálne a mestské/vidiecke špecifiká. |
| Duration: | 1.4.2023 – 1.6.2026 |
| H2GEO – Nová technológia výroby vodíkových a geopolymérnych kompozitov z odpadu po ťažbe uhlia | |
| New technology for the production of hydrogen and geopolymer composites from coal mining wasteuction from post-mining waste | |
| Program: | Horizont Európa |
| Project leader: | Prof. Dr. Ing. Palou Martin-Tchingnabé |
| Annotation: | Súčasná situácia na trhu s palivami, súvisiaca najmä s vojnou na Ukrajine, môže spôsobiť prerušenie dodávok palív a iných surovín vrátane stavebných materiálov.V rámci projektu je plánovaný vývoj komplexnej technológie pre manažment skládok banského odpadu. Hlavnou myšlienkou projektu je využitie separovaných minerálnych frakcií a popolčeka na výrobu geopolymérnych kompozitov. Plánuje sa využitie CO2 ako procesného nosiča pri výrobe kompozitov.Ďalším dôležitým aspektom projektu je určenie možnosti získavania vodíka zo splyňujúcich energetických frakcií. Kvalitné suroviny na výrobu geopolymérov a vodíka zabezpečí využitie inovatívneho mobilného separátora na spracovanie banského odpadu. Projekt umožní vytvorenie ekologických a ekonomicky opodstatnených zariadení s využitím materiálu zo skládky odpadu po ťažbe. Dosiahnutie konečného cieľa bude možné vďaka realizácii čiastkových cieľov stanovených v projekte, vrátane vývoja technológií venovaných výrobe geopolymérov a vodíka. |
| Duration: | 1.7.2023 – 30.6.2026 |
National
| Hydratačný proces a tvorba mikroštruktúry nových kompozitných cementov a ich použitie na vývoj špeciálnych betónov | |
| Hydration processes and microstructure formation of the new cement composites and their use in the development of special concretes | |
| Program: | VEGA |
| Project leader: | Prof. Dr. Ing. Palou Martin-Tchingnabé |
| Annotation: | Európsky výbor pre normalizáciu CEN-51 rozšíril počet druhov cementov z 27 na 39. Dva novo vyvinuté typy cementu, (1) – portlandský kompozitný cement CEM II/C-M a (2) – kompozitný cement CEM VI, na ktoré sa vzťahuje norma STN EN 197-5 zatiaľ nie sú uznávané a plne akceptované normou STN 206/NA pre betón. Tieto kompozitné cementy majú nízky slinkový faktor (65-35 % slinku) s vyšším stupňom kombinácií prímesí (vysokopecná troska, kremičitý úlet, puzolán, popolček, kalcinovaná bridlica, vápenec). Vhodnosť týchto nových druhov cementu a ich zamýšľané použitie na stavebné účely bola experimentálne vyhodnotená skúšobnými programami pre malty. Doteraz neboli vykonané a vedecky overené podrobné štúdie o vhodnosti týchto spojív pre vývoj betónu, teda pre aké druhy betónu a pre aké stupne vplyvu prostredia. Projekt je zameraný na optimalizáciu zloženia nových druhov cementov pre vývoj špeciálnych betónov z hľadiska kinetiky, mechanizmu hydratácie spojív a trvanlivosti betónu v rôznych agresívnych prostrediach. |
| Duration: | 1.1.2024 – 31.12.2027 |
| Pochopenie a zlepšenie hydratačných reakcií nízkouhlíkových cementov pre vývoj nízkouhlíkového betónu vrátane zachytávania uhlíka karbonatáciou | |
| Understanding and improvement of the hydration reactions of the low-carbon cements for development of low-carbon concrete including carbon capture through carbonation | |
| Program: | APVV |
| Project leader: | Prof. Dr. Ing. Palou Martin-Tchingnabé |
| Annotation: | Prehlbovanie vedomostí a chápania mechanizmov a kinetiky hydratačných reakcií cementových kompozitov s nízkym až veľmi nízkym obsahom portlandského slinku na vývoj nízkouhlíkového betónu je v súčasnosti hlavným zameraním vedeckého výskumu anorganických kompozitných spojív na celom svete. Stavebný sektor bol identifikovaný ako sektor zodpovedný za 40 % emisií celkového antropogénneho CO2. Na zmiernenie škodlivého vplyvu výroby cementu a betónu na životné prostredie a spotrebu energie sa lokálne dostupné doplnkové cementové materiály (SCMs) kombinujú s lokálne vyrábaným cementom. Chemické zloženie týchto materiálov je úzko späté s ich zdrojom, čo spôsobuje, že zloženie cementu sa líši od jednej lokality k druhej. Hydratačná reakcia cementu, ktorá je hnáciou silou fyzikálne a mechanické vlastnosti betónu, je zložitý proces, ešte viac v systéme obsahujúcom SCMs. Zníženie obsahu slinku v cemente na dosiahnutie nízkouhlíkového cementu má za následok zníženie počiatočného hydratačného tepla, spomaľuje rýchlosť vývoja pevnosti v tlaku a zaraďuje betón do nízkej pevnostnej triedy. Primárna hydratácia cementových fáz, alkalicky aktivované/pucolánové reakcie, karbonatizácia, účinok superplastifikátorov a pomer vody a spojiva sú hlavnými faktormi, ktoré treba zvážiť pri vývoji nízkouhlíkového cementu/nízkouhlíkového slinku, hlavného ingredientu na výrobu nízkouhlíkového betónu. Vývoj nízkouhlíkového betónu z nízkouhlíkového cementu so zapracovaním recyklovaného betónového plniva a recyklovaného betónového prachu je hlavnou vedeckou a technologickou výzvou riešenia a dosiahnutia cieľov tohto projektu. Spojenie vedeckých poznatkov chemického procesu hydratácie s vývojom nízkouhlíkového cementu umožní vývoj nízkouhlíkového betónu s podobnými vlastnosťami ako bežný betón. Ďalej sa v projekte plánuje vývoj vláknom vystužených nosných betónov z nízkouhlíkového betónu. Preskúma sa možnosť sekvestrácie CO2 v betónovej konštrukcii karbonizáciou v CO2 komore. |
| Duration: | 1.7.2024 – 30.6.2028 |